Taoistický pôvod Tai Chi Chuan

Zdravotne prospešné kvality Tai Chi Chuan majú pôvod v duchovnom taoizme. V období presahujúcom dvetisíc rokov rôzne školy taoizmu vytvorili a zdokonalili zdravotné cvičenia ako súčasť ich duchovného rozvoja.

Tieto cvičenia, často označované ako daoyin, zahŕňali pohyby a zdravie podporujúce ciele, ktoré neskôr nachádzame v Tai Chi Chuan. Mnohými boli tieto cvičenia považované za podstatnú súčasť praktizovania taoizmu. Toto spojenie duchovného rozvoja s fyzickým cvičením sa môže zdať prekvapujúce, ale v Číne duchovná a fyzická oblasť tradične neboli považované za oddelené. Výsledkom je, že podľa taoistického prístupu rozvoj tela je neoddeliteľnou súčasťou duchovného rozvoja jedinca.

Taoistický svätec Chang San-feng (1127 až 1279 n.l.) je obyčajne považovaný za tvorcu zostavy pohybov v súčasnosti nazývaných Tai Chi (taiji) alebo Tai Chi Chuan (taijiquan, tchaj-ťi čchuan). Diela priradené Chang San-fengovi sa dajú nájsť v taoistickom kánone - zbierke textov, ktoré tvoria hlavné dielo taoistickej literatúry. Hlavným zámerom týchto spisov je opísať proces, ktorým sa praktizujúci má vrátiť do stavu zdravia tela, mysle a ducha.

Chang San-feng patril k taoistickej škole Wudang, ktorá sa radila k jednému z veľkých prúdov taoizmu, známemu ako škola „neidan" alebo škola „Vnútornej Alchýmie". Škola „Vnútornej Alchýmie" presadzuje „Návrat k Pôvodu". To znamená návrat k duchovnému zdraviu vedúcemu k harmónii s Tao, ktoré je považované za zdroj všetkého bytia. Súčasne to znamená návrat k telu dokonalého zdravia tak, ako ho pozorujeme na fyziológii malého dieťaťa. Tento duálny proces sa tiež nazýva „rozvoj pôvodnej prirodzenosti a života".

Tai Chi Chuan bolo teda pôvodne vyvinuté ako prostriedok k „Návratu k Pôvodu". Aj keď väčšina dnešných štýlov Tai Chi Chuan nie je formou taoistického rozvoja, všetky majú svoj pôvod v tejto čínskej duchovnej tradícii.

Laické podanie Tai Chi Chuan

Väčšina štýlov Tai Chi Chuan, ktoré sa dnes cvičia, sú rodinné štýly nepriamo spojené s taoistickým tréningom, aj keď sa prvky taoizmu stále dajú nájsť v niektorých teóriách a použitej terminológii. Nie sú známe historické záznamy, ktoré by doložili ako sa pôvodne Tai Chi Chuan začalo cvičiť ľuďmi mimo kláštornej komunity.

Napriek tomu je však všeobecne akceptované, že rodina Chen z provincie Henan udržiavala cvičenie Tai Chi Chuan v rámci klanu po generácie predtým, než sa ho naučil Yang Lu-chan (1799 - 1872). Yang sa presťahoval do Pekingu a stal sa hlavným inštruktorom bojových umení cisárskej armády dynastie Qing. Odtiaľto sa Tai Chi Chuan rozšírilo ako bojové umenie a rozvetvilo sa do množstva štýlov nazvaných podľa rodín, ktoré ich vyučovali (napr. Chen, Yang, Sun, Wu a ďalšie.)

Laické podanie Tai Chi Chuan od svojho začiatku zdôrazňovalo využitie princípov cvičenia pre účely bojových umení, súčasne s očakávaním zdravotných účinkov z cvičenia Tai Chi Chuan. Zachovalo si ale minimálne spojenie s duchovnými a náboženskými stránkami, ktoré sa nachádzajú v taoistickom tréningu.

V nedávnej histórii pútalo Tai Chi Chuan väčší stupeň pozornosti už skôr vďaka zdraviu prospešným aspektom než využitiu v boji, aj keď princípy, ktorými sa riadi cvičenie rôznych štýlov stále zostávajú založené na bojových aplikáciách Tai Chi Chuan.

Rozvoj Tai Chi Chuan vnútorného umenia Taoistického Tai Chi ^TM je výsledkom životného úsilia taoistického mnícha, Majstra Moy Lin-shina o rekonštrukciu a zachovanie taoistických techník rozvoja pôvodnej prirodzenosti a života pre ďalšie generácie. Keď Majster Moy Lin-shin prišiel do Kanady v roku 1970, priniesol so sebou poklad taoistických liečivých umení z Číny. Jeho cieľom, ktorému venoval svoj život, bolo sprístupniť tieto umenia každému, kto o ne prejaví záujem.

Aby sprístupnil svoje poznanie širšiemu okruhu ľudí, Majster Moy potreboval „prostriedok", ktorý by bol prístupný ľuďom žijúcim mimo kláštorného prostredia. Zvolil si Tai Chi. Taoistické Tai Chi bolo vytvorené Majstrom Moyom využitím vonkajšej formy 108 pohybov Tai Chi štýlu Yang. Teoretický základ, účely a metódy tréningu sú však veľmi odlišné od Tai Chi štýlu Yang.

Majster Moy včlenil do Tai Chi Chuan vnútorného umenia Taoistického Tai Chi ^TM podstatu techník taoistickej kultivácie, ktoré sa naučil od rôznych učiteľov, začínajúc od detstva v taoistickom chráme v meste Guangzhou. Taoistické Tai Chi je skutočne pozoruhodným úspechom v úsilí predstaviť Tai Chi Chuan v jeho pôvodnom význame - ako prostriedok kultivácie fyzického a duševného zdravia a ako jeden z výrazov duchovného taoizmu. Zmiernenie utrpenia je podstatnou témou náboženského taoizmu.

Majster Moy sa snažil prostredníctvom jedinečných techník, ktoré vytvoril sprístupniť zdraviu prospešné aspekty Tai Chi Chuan každému.

Združenie taoistického Tai Chi je oddané myšlienke pomôcť realizovať túto víziu. Tai Chi Chuan vnútorné umenie Taoistického Tai Chi ^TM sa dnes cvičí vo svete na viac než 500 miestach. Rýchly rast v počte cvičencov v takom krátkom časovom úseku sa prirodzene spája s osobnými schopnosťami Majstra Moya ako učiteľa. Na rýchlom raste počtu cvičencov sa podieľa aj ocenenie zdravotných účinkov a altruistický prístup, ktoré sú včlenené do cvičenia a ktoré ocenili desaťtisíce ľudí na celom svete.

Cieľom Tai Chi Chuan vnútorného umenia Taoistického Tai Chi ^TM, daným jeho zakladateľom, je zlepšenie zdravia. Ešte pred založením Združenia taoistického Tai Chi Majster Moy predstavil svojim študentom základné parametre cvičenia Tai Chi Chuan vnútorného umenia Taoistického Tai Chi^TM. Tieto parametre, ktoré naďalej zostávajú základom cvičenia, sú:

• Tai Chi Chuan vnútorné umenie Taoistického Tai Chi ^TM sa necvičí ako technika bojového umenia a necvičí sa ani v súťaživom duchu. Toto umenie sa cvičí ako metóda na prinavrátenie, udržanie a zlepšenie zdravia.
• Jedinec musí pracovať na zlepšení svojho vlastného zdravotného stavu a na porozumení detailom Tai Chi Chuan vnútorného umenia Taoistického Tai Chi ^TM skôr, ako sa pokúsi použiť ho pre pomoc ostatným.
• Študenti sa majú deliť o svoje vedomosti na základe dobrovoľníctva a nie osobného zisku a majú sa snažiť pomôcť ostatným zlepšiť ich zdravie.
• Študenti majú rozvíjať prístup súcitu a pomoci ostatným.
Osoba, ktorá nedodrží tieto parametre v cvičení, sa nebude môcť stať alebo zostať inštruktorom Tai Chi Chuan vnútorného umenia Taoistického Tai Chi^TM.